Theory of child bullying

Jana Gabrielová¹, Miloš Velemínský²
Jihočeská univerzita v Českých Budějovicích, Zdravotně sociální fakulta, ¹katedra sociální práce, ²katedra klinických a preklinických oborů

Korespondenční autor: Jana Gabrielová (jgabrielova@zsf.jcu.cz)

ISSN 1804-7858 (On-line)

Full verze:

Submitted:13. 9. 2013
Accepted: 17. 11. 2013
Published online: 20. 12. 2013

Summary

The contribution gives basic information about bullying, aggression, causes of bullying, stadia of bullying, about basic but also unusual forms of bullying. The aim of the work is to summarize findings concerning bullying. Emphasis is put primarily on characteristics of chosen theories explaining how children learn to bully from other children of the same age. Namely, it is about theory of similarity, dominance theory and theory of attractiveness. Theory of similarity refers to pupils’ tendency to form social bindings with schoolmates who have similar characteristics, attitudes, interests, behaviour and lifestyle. Dominance theory says that aggression is for a long time regarded as a means to create a dominant position in a group of children. Theory of attractiveness expects that for the young and for adolescents are attractive the young people with characteristics reflecting independence (e.g. delinquency, aggression, disobedience) and less attractive are those who have more characteristics belonging to childhood (compliance, obedience). Further are described the problems of bullying prevention which is regarded as a solution. In connection with bullying it is possible to distinguish primary, secondary and tertiary prevention. Various types of prevention offer different options of possibilities how to prevent its occurence, how to reduce the consequences and damage and to prevent further damage and reccurence of this socio-pathological phenomenon.

Keywords: aggression – cyberbullying – prevention – bullying – theory of aggression

Souhrn

Príspevok prináša základné informácie o šikane, agresii, príčinách šikany, štádiách šikany, základných, ale aj neobvyklých formách šikany. Cieľom práce je zosumarizovať poznatky týkajúce sa šikanovania. Dôraz je kladený predovšetkým na charakteristiku vybraných teórií, ktoré vysvetľujú, ako sa deti učia šikanovať od svojich rovesníkov. Konkrétne ide o teóriu podobnosti, teóriu dominancie a teóriu atraktivity. Teória podobnosti poukazuje na tendenciu žiakov vytvárať sociálne väzby so spolužiakmi, ktorí majú s nimi podobné vlastnosti, postoje, záujmy, správanie a životný štýl. Teória dominancie hovorí o tom, že agresia je dlho považovaná za prostriedok k vytvoreniu dominantného postavenia medzi skupinou detí. Teória atraktivity predpokladá, že pre mladých a dospievajúcich sú atraktívni tí mladí, ktorí majú vlastnosti, ktoré odrážajú nezávislosť (napr. delikvencia, agresia, neposlušnosť), a sú menej atraktívni tí, ktorí majú viac charakteristík patriacich detstvu (súlad, poslušnosť). Ďalej popisujeme problematiku prevencie šikanovania, ktorú považuje za východiskovú. V súvislosti so šikanovaním je možné rozlíšiť primárnu, sekundárnu a terciárnu prevenciu. Jednotlivé druhy prevencie ponúkajú rôznorodú škálu možností ako predchádzať vzniku, zmierniť dôsledky a škody a predísť ďalším škodám a opätovnému vzniku tohto sociálno-patologického javu.

Klíčová slova: agresia – kyberšikana – prevencia – šikana – teória agresie

Literatura

1. Běhounková L, Vaňková H (2009). Analýza mediálního obrazu šikany. Praha: Institut pedagogicko-psychologického poradenství ČR.
2. Bendl S (2003). Prevence a řešení šikany ve škole. Praha: ISV nakladatelství. ISBN 80–86642–08–9.
3. Espelage LD, Boswort, K, Simon RT (2000). Examining the Social Context of Bullying Behaviors in Early Adolescence. Journal of Counseling and Development. 78: 326–333. ISSN 1556–6676.
4. Guerra NG, Tolan PH, Hammond WR (1994). Preventionand treatment of adolescent violence. In: Eron LD, Gentry JH, Schlegel P (eds.). Reason to hope: A psychological perspective on violence & youth. Washington:

American Psychological Assocation, p. 383–403.

5. Heretik A (2004). Forézna psychológia. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo. ISBN 80–10–00341–7.

6. Ištvan I (2011). Agresivita žiakov a Killerspiele. In: Vendel Š. Psychologické poradenstvo na celoživotnej ceste človeka. Prešov: Prešovská univerzita, s. 147–156. ISBN 978–80–555–0369–1.

7. Jimerson RS, Swearer MS, Espelage LD (2012). Handbook of Bullying in Schools. New York: Routledge. ISBN 978–0–8058–6393–2.

8. Kolář M (1997). Skrytý svět šikanování ve školách: příčiny, diagnostika a praktická pomoc. Praha: Portál. ISBN 80–7178–123–1.

9. Kolář M (2001). Bolest šikanování. Cesta k zastavení epidemie šikanování ve školách. Praha: Portál. ISBN 80–7178–513-X.

10. Kolář M (2011). Nová cesta k léčbě šikany. Praha: Portál. ISBN 978–80–7367–871–5.

11. Krejčí V, Kopecký K (2011). Nebezpečí elektronické komunikace. 406/08/P106. Olomouc. [online] [cit. 2012–08–05]. Dostupné z: http://cms.e-bezpeci.cz/…/lang,czech/

12. Lováš L (2008). Agrese. In: Výrost J, Slaměník I a kol. Sociální psychologie. Praha: Grada, s. 267–284. ISBN 978–80–247–1428–8.

13. Martínek Z (2007). Agrese a agresivita u dětí a mládeže. Praha: Národní institut pro další vzdělávání. ISBN 80–86956–29–6.

14. Martínek Z (2009). Agresivita a kriminalita školní mládeže. Praha: Grada. ISBN 978–80–247–2310–5.

15. Novák T, Capponi V (1996). Sám proti agresi. Praha: Grada. ISBN 80–7169–253–0.

16. O lweus et al. (1999). Blueprints for violence prevention: The Bullying Prevention Program. Boulder: Center for the Study and Prevention of Violence.

17. Pellegrini DA, Long DJ (2002). A longitudinal study of bullying, dominance, and victimization during the transition from primary schol through secondary schol. British Journal of Developmental Psychology. 20: 259–280. ISSN 2044–835X.

18. Pellegrini DA, Bohn-Gettler CM, Dupuis D, Hickey M, Roseth C, Solberg D (2011). An empirical examination of sex differences in scoring preschool children’s ag­gression. Journal of Experimental Child Psychology. 109: 232–238. ISSN 0022–0965.

19. R ogers V (2011). Kyberšikana. Praha: Portál. ISBN 978–80–7367–984–2.

20. R oseth JC, Pellegrini DA, Bohn CM, Van Ryzin M, Vance N (2007). Preschoolers’ aggression, affiliation, and social dominance relationships: An observational, longitudinal study. Journal of School Psychology. 45: 479–497. ISSN 0022–4405.

21. Říčan P, Janošová P (2010). Jak na šikanu. Praha: Grada. ISBN 978–80–247–2991–6.

22. Smith PK, Slonje R (2012). Cyberbullying. In: Jimerson RS, Swearer MS, Espelage LD. Handbook of Bullying in Schools. New York: Routledge, p. 249–262. ISBN 978–0–8058–6393–2.

23. Smith PK, Cowie H, Olafsson RF, Liefooghe AP, Almeida A, Araki H, del Barrio C, Costabile A, Dekleva B, Houndoumadi A, Kim K, Olafsson RP et al. (2002). Definitions of bullying: A comparison of terms used, and age and gender differences in a fourteen-country international comparison. Child Development. 73: 1119–1133. ISSN 146–8624.

24. Sweaver MS, Espelage LD, Napolitano AS (2009). Bullying Prevention & Intervention. Realistic Strategies for Schools. New York: Guilford. ISBN 978–1–60623–021–3.

25. Vágnerová M (1999). Psychopatologie pro pomáhající profese. Praha: Portál. ISBN 80–7178–214–9.

26. Vágnerová K et al. (2009). Minimalizace šikany. Praktické rady pro rodiče. Praha: Portál. ISBN 978–80–7367–611–7.